V posledný septembrový víkend bolo na maňanskych vinohradoch veľmi rušno. Pre vinohradníkov nastal čas oberačiek. Slnečné počasie prialo, a tak sa oberalo hrozno, mlelo a aj prešovalo. Ja ako vinohradnícky „amatér“ vás s radosťou zasvätím do tajov prešovania hrozna.
 Zomleté biele hrozno v kadi |
 Zomleté a odstopkované červené hrozno ponechané na šupkách |
Prešovanie je vlastne lisovanie hrozna tlakom (Presse znamená v nemčine aj lis). Preše sú rôznej veľkosti a typu, ale najčastejšie sa používajú ručné, alebo hydraulické. Obraté hrozno sme zomleli do kade – veľká nádoba drevená alebo umelá. Treba odlišovať červené hrozno od bieleho a spracúvať iba jeden druh hrozna, aby sa zachovala kvalita a jedinečné vlastnosti danej odrody. Červené hrozno ostáva niekoľko dní na šupkách, aby nabralo farbu. Biele sa môže po zomletí hneď prešovať. Z kade sa scedí pomocou sitka hroznová šťava do sudov, kde bude kvasiť. Ostatné časti hrozna sme dávali špeciálnymi vidlami do preša. Pri tom sme si pomáhali „bugaňou“ – palica na ubíjanie hrozna v preši. Keď bol preš plný, uzatvoril sa a pomocou hydraulického zdviháku sme hrozno lisovali. Prešovka ako vzniknutý produkt z lisovania sa buď dávala priamo do sudov, alebo sa zvlášť dosládzala cukrom na určitý stupeň.
 Nabíjanie preša bugaňou |
 Prešovanie |
 Hydraulický preš |
 Vylisované hrozno |
Tento rok bol vynikajúci a kvalitný, čo sa preukázalo aj na kvalite hrozna a cukornatosti. Náš obratý veltlín zelený mal slad 21˚, čo sme zistili meraním cukornatosti muštomerom. Po vyprešovaní všetkého hrozna sme vyprešované šupky znova rozhodili do kade a nechali sme ho postáť. Kvôli zvýšeniu výlisnosti lisovanie obyčajne dvakrát opakujeme. Človek sa až divil, koľko sa dalo ešte vyprešovať druhykrát.
 Meranie muštomerom |
 Rozoberanie preša |
 Starohorský guláš |
Sladučký produkt - mušt chutil hlavne deťom. My starší si ešte chvíľu počkáme, než mušt sa premení na burčiak... Pri prešovaní bol čas niečo urobiť aj pod zub. Ako ináč, spravili sme si vynikajúci „Starohorský kotlíkový guláš“.
© Pavol Tinák, 27. september 2009
zdroj:www.zitava.sk
