Oberačky v dnešných dňoch na Máňanských vinohradoch pokračujú v plnom prúde. Pekné jesenné počasie praje vinohradníkom a aj oberačkám. Pri prechádzke vinohradníckou cestičkou som natrafil na jeden muzeálny, ale plne funkčný, preš. A tak som prijal pozvanie na prešovanie a zdokumentovanie aj takéhoto unikátu od menovca Štefana Tináka.
 Vincúri Tinákovci |
 Preš z Francie os f. PETER |
 Skladanie preša p. Štefanom Tinákom |
 Veltlín už čaká na kadi |
Hoci vinohradník Štefan Tinák býva v Topoľčiankach, hajloch a vinicu má na Máňanských vinohradoch – Stará Hora. Starodávny, ale veľmi pekný hajloch, dopraje svojmu majiteľovi dokonalý oddych a relax. Ale vráťme sa pekne k prešu. Nemusí sa zahanbiť s modernými a omnoho mladšími prešmi.
 Dávkovanie do preša |
 Uzatvorený koš |
 Prešovanie – lisovanie |
Štefan Tinák získal tento preš v roku 1985 od pána Čepca z Topoľčianok. Vtedy zaň zaplatil 1600 korún. Je to preš od firmy Peter z Francúzska. Vyrobený bol okolo roku 1930. Koľko z preša natieklo muštu, sa už asi nikdy nedozvieme, ale určite to bolo niekoľko tisíc litrov...
Svoju funkciu plní až podnes a práve aj teraz zomleté a odstopkované hrozno veltlín už čaká na kadi na svoje tlačenie a mačkanie. Z odborného výkladu vincúra sa dozvedám, že najskôr treba preš pripraviť. Drevený kôš sa skladá z tvrdého dreva. Každé druhé rebro koša sa dá vybrať, čo uľahčuje jeho umývanie. Po poskladaní, čo trvalo p. Tinákovi pár minút, nastalo očakávané nabíjanie hrozna do koša. Utláčanie za pomoci bugani nedalo na seba dlho čakať čo spustilo tečenie sladučkého muštu do putni (vedra). Po založení vrchných uzatváracích dosiek nasledovalo samotné stláčanie dvojpiestnym hydraulickým zdvihákom. Ten sa najskôr pritočil okolo hrubého závitu k uzatváracím doskám, a potom sa maličkou páčkou začalo samotné „pumpovanie“ – lisovanie.
 Čas na vínko z pivnici |
 Obraz z čias 1. svetovej |
 Preš v plnej paráde |
Nie je to nič ťažké, to už potom dokázal aj môj malý syn s radosťou obsluhovať. A my sme zatiaľ prešli do útulnej izbičky, kde sme si dali za pohárik, za dva bieleho vínka, čo ešte zostalo z minulého roka. Tu ma zaujali starodávne obrazy – prvý s fotografiou „vojína“ Tináka z čias 1. svetovej vojny a druhý z roku 1902 z pamiatky založenia 300 ročnej kalvarií Zebrzydowska. Medzitým ešte musíme vymeniť plnú putňu s muštom pod prešom za prázdnu a ďalej lisovať a lisovať. Tento proces prešovania sa zopakoval ešte dva krát až bolo všetko vyprešované... Potom už len pekne preš poumývať a môže znovu čakať celý rok na budúcoročnú úrodu hrozna. Dúfam, že bude aspoň taká istá ako bola tohtoročná.
©Pavol Tinák, 2. október 2009
zdroj:www.zitava.sk
