Aj tento rok, ako každý iný, sa konajú na máňanských viniciach „Stará hora“ varty. Občianske stráženie, varta, ktorej som sa zúčastnil aj ja, pripadla tento rok na piatok 29. januára. Počasie bolo vynikajúce, mínus päť stupňov pod nulou, nasnežené, bezvetrie.
 Vartáši |
 Na začiatku Starej Hory |
 Vartáš |
Spolu s ocinom, bratom a švagrom sme už okolo 17-tej hodiny začali v hajlochu s varením starohorského guláša, ktorý nesmel na takejto akcii chýbať. Hneď po zotmení sme sa vybrali na prvú obhliadku okolia. Bol už takmer spln mesiaca a sneh nám vŕzgal pod nohami. Pomaly sme sa presunuli na začiatok Starej hory a odtiaľ sme začali kontrolovať, či sú dvere na hajlochoch zamknuté. Ak bolo všetko v poriadku, na tabuľku umiestnenú vedľa dverí sme napísali dátum kontroly. Tam, kde nie sú umiestnené tabuľky, sme písali dátum na dvere. Natrafili sme aj na zopár ľudí, ktorých sme skontrolovali, či nerobia neporiadok a či nie sú nepozvanými cudzími hosťami.
Aj tento rok sme mali „šťastie“ a našli sme jeden hajloch, ktorý bol otvorený. Po obhliadke hajlocha, či nie je v ňom majiteľ a či náhodou nebol vylomený a vykradnutý, sme telefonicky kontaktovali majiteľa, aby si prišiel hajloch zabezpečiť.
 Kontrola a zápis varty |
 Kontrola a zápis varty |
 Kontrola a zápis varty |
Po pochôdzke sme sa vrátili na základňu – do nášho hajlocha a zajedli sme si fajnový guláš. Pozrieť nás prišli aj richtár Štefan Černák spolu s jedným perekom, Danielom Sojkom. Pri poháriku dobrého vínka sa začali spomínať rôzne príhody, ktoré sa udiali v minulosti. Zaujímavé a úsmevné boli príhody spojené s vartami. Tradovalo sa, že kto mal vartu, chodili ich „skontrolovať“ kamaráti. Keď neprišli, tak sa im niečo vyviedlo. Napríklad sa naukladali k ich dverám drevá a pne zo spílených stromov, a tým sa im dvere zatarasili. A keď prišli, mali čo robiť a rozmýšľať, ktože im to urobil. Keď na to prišli, vyhrážali sa naspäť, že keď budú mať oni vartu, na odplatu im zhodia škridlu z hajlocha. Pravdaže to vraveli zo srandy. Vystrájalo sa všeličo. Ak bol nejaký známy na viniciach bicyklom, ten mu schovali do vinice a večer, keď chcel ísť domov, tak museli všetci zúčastnení prechádzať vinice rad po rade, lebo zabudli, do ktorého radu mu ho schovali...
 Nezabezpečený hajloch, kontaktovanie majiteľa |
Ďalšia príhoda sa stala, keď prišiel známy na aute a trochu sa zarozprával v hajlochu. To bolo času mu niečo vyparatiť. Keďže bol autom značky Škoda 120, ktoré bolo odomknuté, naložili mu plný kufor viničného prútia – révia a on nič netušiac si ho odniesol domov. To bolo srandy. Ale sranda ešte väčšia bola, keď nám rozprával, ako na druhý deň išiel s manželkou na nákup do obchodu autom a zostal prekvapený, keď chcel veľký nákup naložiť do kufra, ale kufor bol plný révia. A čo teraz s ním na veľkom parkovisku? Kde ho vyložiť? Aj takéto príhody sa stali na našich viniciach a teraz s úsmevom na ne spomíname.
 Rozprávanie úsmevných príhod |
 Pri poháriku dobrého vínka |
 Vynikajúci starohorský guláš |
Po čase varta pokračovala ďalšou pochôdzkou. Po prejdení sme s úsmevom skonštatovali, že kto by „kradol“, veď všetci sme tu! Svoju povinnosť sme si splnili do bodky a nebola zbytočná. Varta končila už tradične neskoro v noci.
© Pavol Tinák, 1. február 2010
zdroj:www.zitava.sk
